Pizza doma robená

Dvojjediná, obojpohlavná štvorcová pizza. Dve v jednom – dve pizze na jednom plechu.

Inšpirovaný šampónmi s kondicionérom typu „dva v jednom“, rozhodol som sa upiecť pizzu, ktorá by bola z jednej strany dobrá pre mňa a z druhej strany pre polovičku. Nezhodneme sa totiž v názore na povolené percentuálne zastúpenie živočíšnych mŕtvol a častí rastlín v jedle. A v kalóriách.

Výsledkom necelej hodinky práce je sýta a ľahká porcia, ktorú je ťažké opustiť nedojedenú. V horšom prípade sa u vás strhne krvavá ruvačka na nože o posledné kúsky a omrvinky. V tom prípade upozorňujem, že neberiem na zodpovednosť, ak si niekto týmto receptom privodí zranenia alebo smrť.

Prvá fáza prípravy spočíva v odlákaní papagája z kuchyne. To, našťastie, nie je problém, dá sa kúpiť za kúsok rajčiny. Tam ho aj treba nechať, pretože všetky ingrediencie na pizzu by veľmi chcel, a prosto nesmie.

Polovičku je v čase varenia najlepšie tiež odpratať, napríklad do práce, nech netuší, čo sa chystá. A už sa dá ísť na nákup. Vezmite si pevnejšiu peňaženku, pretože sa po nej trochu udriete. Rajčiny, šunka sú pomerne drahé veci, hlavne ak dodržíte hojné dávkovanie založené na princípe dvojitého prekrývania – aby spodnú vrstvu nebolo vidieť.

Cesto si môžete vyrobiť aj doma sami, ale to vo vrecku je hotové rýchlejšie a je veľmi chutné. Vrecko zmiešate s dvoma polievkovými lyžicami oleja, pridajte trochu soli, trochu vody a robotom vyšľahajte pomerne husté cesto. Riaďte sa podľa návodu na vrecku – môže sa líšiť.

Na dosku alebo iný rovný povrch rozprestrite papier na pečenie a rukou naň ponatierajte tenkú, asi polcentimetrovú vrstvičku cesta. Nemilá práca, pretože papier sa chce vlniť a krčiť, a cesto lepiť.

Skúsený kuchár vie cesto vyrobiť valčekom, skúsenejší ho vyformuje v rukách. Výsledok však naše amatérske posledné pomazanie papiera cestom vôbec neovplyvní. Po upečení z neho dokonale odskočí.

Z niektorých druhov hotového cesta sa dokonca cesto dá vyformovať aj vo „vzduchu“ v rukách. Skúšal som. Občas sa roztrhne, ale veľa cviku to nechce. Dá sa aj točiť a vyhadzovať do vzduchu, ako vo filmoch, ale potom sa zle zoškrabuje zo stropu a omietka škrípe pod zubami. Ďalšou nevýhodou takejto prípravy cesta sú hrubé okraje, ktoré nemám rád.

Cestom natretý papier pretiahnite. Na plech.

Možno vám napadne, prečo nenatierať papier priamo na plechu. Odpoveď je stručná: boky prekážajú.

Na cesto umiestnite dve alebo tri vrstvy kolienkovej šunky. Môže byť síce aj normálna, ale kolienková má lepší šmrnc. Aj keď nie výrazne, ale veľmi príjemne sa podpíše na celkovej chuti.

Teraz sa môžete rozhodnúť, čo ďalej. Mne paradajky nechutia a papriky ešte menej. Preto sa na ľavej strane plechu začína v bolestiach rodiť iná pizza ako na pravej.

• Vľavo: Konzervu sardiniek vo vlastnej šťave otvorte. Šťavu povylizujte s rožkami. Sardinky v rukách rozdrobte na menšie kúsky a pravidelne rozložte po šunke.
• Vpravo: Nakrájajte asi centimetrové rezy z rajčín a pravidelne ich rozložte po šunke. Prekladajte to kolieskami papriky. Najlepšie je, ak má vrstva aspoň 2 centimetre.

Celú pizzu posypte rozumnou vrstvou syra Ementál, Primátor, alebo niečím podobným. Aj Niva je výborná, ale musí byť zrelá. (Nedozretá je kyslá a má málo zelených bodiek.)

Tri alebo štyri vajcia rozmláťte do pohárika a škrupinky odovzdajte papagájovi, ktorý pravdepodobne sublimáciou alebo destiláciou zasa prenikol do zatvorenej kuchyne. Do vajíčok dajte 3 alebo 4 veľké štipky soli.

Veľmi vhodná je čajová lyžička korenia na pizzu, môžete kvapnúť vorčesteru, prípadne dodať štipku majoránky.

Vajíčka s koreninami a soľou ponamáhajte v šľahači, ale len krátko, aby dobre tiekli. Nemusia peniť.

Ponalievajte ich na pizzu. V ľavej časti to chce výživnú vrstvu, pravá časť bude skôr pokvapkaná ako poliata. Na pravú časť preto radšej frknite ešte trochu korenia na pizzu a soli navyše.

Vajíčka s koreninami a soľou vytvoria dôležitú mäkkú, výživnú, na vrchu chrumkavú chuťonosnú vrstvu.

Poliatu pizzu posypte zhruba polovicou vrecka syru parmezán. Je to jemný prášok, tie drobulinké husté bodky, ktoré na fotke vôbec nevidieť. Je drahý ako šľak, ale stojí za to.

Na záver pokvapkajte vaším obľúbeným kečupom.

Tu radím veľmi opatrne – ak nemáte konkrétny osvedčený kečup, nekvapkajte naslepo. Okoštujte ho, či vám naozaj veľmi chutí. Na kúsok rožka kúsok syru, kvapnúť kečupu. A hneď viete. Niektoré kečupy sú vyslovene hnusné a mohli by vám pokaziť inak výborné jedlo. Je to veľmi individuálne – ja uznávam len jediný kečup „Jemný“ od výrobcu Hamé Babice. Ostatné kečupy nie sú zlé, ale na jedlo by som si ich nedal. A skúsil som ich veľa.

Veď my sme hotoví! Do rúry s tým! Nech je vopred poriadne vyhriata. Asi o 20 minút budete cítiť aj vidieť, že dielo sa podarilo. Počítačmeni povedia, že sa to vypaľuje štvorrýchlostne.

Vajíčková hmota trochu spuchne a spojí všetko dohromady.

Nožík a naporciovať.

Nečakajte, že sa vám podarí profesionálne porciovanie, pretože pizza je veľmi horúca a vy sa ponáhľate ochutnať ju. To sa potom zle krája.

Pizza je sýta a veľmi chutná. Ani tie najmenšie omrvinky neprídu navnivoč, pretože sú celkom jednoznačne chutnejšie než jed na mravce, ktorý navyše momentálne nikde nedostať.

Pozrite si aj tieto recepty: