Ak chcete variť, potrebujete skoro vždy prísady zvané soľ, cukor, koreniny a podobne...
Čili – fazuľová šelmička
Výborné jedlo ktoré štípe, ako komáre besnejúce podvečer pri jazere. Sýte aj pri malej porcii. Žiletkovo silný chuťový zážitok – ideálne pri redukčnej diéte. Čím častejšie si ho dáte, tým viac vám bude chutiť. Neváhajte čítať – ako bonus ponúkam aj malý kurz jedenia štipľavých korenín, ako čili, alebo pálivé papričky.
Hádam úvodom by bolo odo mňa slušné, ak by som vám dal malý kurz jedenia čili papričiek a feferóniek, aby ste sa nebáli, že na to zabudnem. 🙂
Štipľavé papriky štípu a to nejedného stravníka môže celkom odradiť. Ak vám štipľaviny nejdú práve na chuť, nesiľte sa do ich jedenia. Proste prestaňte čítať tento článok. No skôr, než definitívne zamietnete jedenie štipľavín, vedzte, že majú aj svoje výhody.
V časopisoch sa dá neraz dočítať, že štipľavé papričky obsahujú aj nejaké látky, ktoré majú podobne pozitívny účinok na dobrú náladu, ako čokoláda. Ktovie, či je to pravda. Ja časopisovým informáciám verím len na pol oka. Roky mi štipľavé korenie nesmelo vojsť do taniera, no v čase keď som chudol, zistil som jedného vyhladovalého dňa, že mám chuť na feferónky. Neviem prečo. Odvtedy si uprednostňujem priam diabolské dávky týchto korenín. Prinášajú mi asi nejakú kompenzáciu za rezne a iné jedlá, ktoré som dobrovoľne vyčiarkol zo zoznamu pokrmov. Nuž a druhou výhodou je, že ak do polievky pridáte veľa štipľavej papriky, takmer vôbec ju nemusíte posoliť. A to je veľké plus.
Pri jedení štipľavých vecí (vrátane surového cesnaku a cibule) platí podobný jav, ako pri konzumácii alkoholu a iných drog. Prvá dávka môže byť celkom malá a vy sa aj po obliznutí feferńoky budete "plaziť po strope" od toho, ako to štípe. Nedokážete si predstaviť, že by ste si jedného dňa mohli dať do taniera polievky 5 feferóniek. Ak však máte na ostré chuť, dajte si ho s mierou, ale nie celkom málo. Napríklad prvé hlty jedla, ktorého recept vás tu už čaká, budete asi absolvovať so slzami v očiach. Kým sa však prepracujete ku dnu taniera, jazyk si zvykne na pálivý pocit a možno vám aj zachutí.
Zajtra sa vám už rovnaké štípanie bude vidieť celkom bežné a možno si ešte aj pridáte… …tých čili papričiek.
A ak sa vám to stane, asi ste práve prišli na chuť "čípoš paprikó". Štipľavá paprika chuťovo obohatí mnoho jedál a vy aj pri jedení chuťovo trocha menej atraktívnych jedál budete mať silný chuťový zážitok. To poteší hlavne tých, čo zhadzujete kilečká a vaša strava je priam zeleninovo otupná.
Tak, kurz jedenia štipľavých vecí máte absolvovaný. Nebol dlhý, ale zas bol zadarmo. Takže poďme variť.
Na noc nechajte fazuľu postáť vo vode.
Potom vodu sceďte a dajte variť v čistej vode.
Kým sa varí, dajte paradajky do misky s horúcou vodou. Pre menej chápavých: na obrázku je jedna paradajka, no vy ich môžete dať viac, jedlo bude lepšie. My sme to varili v čase, kedy paradajky cenou konkurovali zlatu, tak sme šetrili.
Po chvíli sa z nich podarí stiahnuť koža. (Komu koža na paradajkách nevadí, tento krok pokojne odignoruje.)
Paradajky nakrájajte nadobro.
Čľup s tým do utešene sa variacej fazule.
Pridajte trocha korenia oregano. Dajte soľ. Čím menej, tým zdravšie, čím viac, tým lepšie.
Môžete pridať tabasco, červené je ostrejšie a lepšie, no nemajú ho vždy.
Ak zoženiete, dajte 3 až 5 živých čili papričiek. (Mne to chutí, až keď ich je na jeden tanier asi 6, ale to už je dávka, ktorá chce cvik.)
Ak živé čili papričky nemáte, dajú sa použiť sušené: tak asi menšia polovicu kávovej lyžičky.
Teraz sa v hrnci varí bačorina všetkého, čo sme už spomenuli.
Môžete dodať trochu papriky.
Koncom varenia pridajte do hrnca kukuricu. Ak jej je ale príliš málo, vo fazuli sa stratí.
Dolejte paradajkový pretlak. Pretlakom sa dajú nahradiť drahé paradajky. V čase vydania tohto receptu však ideme do sezóny a paradajky budú lacné. Potom dajte len paradajky, netreba pretlak. Medzitým:
Nakockujte jednu cibuľu.
Opečte ju do zlatej farby na kvapke oleja.
Keď je to celé pripravené, spojte varenú hmotu s cibuľkou.
Buď pomocou naberačky…
…alebo prostým črpkaním. Pri nalievaní fazule na cibuľku bude šťava zúrivo prskať na všetky strany. Nasypanie cibule do hrnca s fazuľou je preto bezpečnejšie. Celkom nakoniec pridajte zopár roztlačených cesnakových strúčikov. Po pár minútovom povarení ste hotoví.
Jedlo sa dá podávať.
Je to vynikajúce a u nás chuťovo nezunované jedlo. Energeticky to však nie je pokrm, ktorý sa dá jesť celkom bez obmedzenia. Nie je to síce nejaká masívna energetická bomba, ale 100 gramov môže mať nejakých odhadujem takých 1 500 kJ (a potichu dúfam, že menej). Energeticky hodnotnou je tu fazuľa a kukurica, takže čím viac hustého si doprajete, tým opatrnejšie si nakladajte.
Jedlo je sýte, takže neodporúčam dorážať sa chlebom. (Iba ak sa štopete, ako taká kŕmna hus, potom je chlieb mimoriadne vhodný, najlepšie biely.)
My toto jedlo dávame aj návštevám, spravidla rozprúdi zábavu, pretože je nezvyklé a štípe. To je pre ľudí nový zážitok a taká vec zvykne potešiť – hneď je o čom hovoriť. Navyše po tomto jedle nebudete driemať, nemá až tak vysoký glykemický index, takže nemusíte po jedle podávať kávu, aby vám stravníci celkom nezaspali. Ak chcete, aby jedlo bolo s čo najnižším glykemickým indexom, varte krátko, aby kukurica a fazuľa zostali chrumkavé. Pozor však, pre stravníkov s umelými chrupmi môže byť tvrdšie jedlo problémom.
Skúste, myslím, že budete spokojní.
Aha – ešte drobnosť. Zámerne som neuvádzal presné množstvá a časy. Toto jedlo patrí do skupiny takpovediac gumových receptov, na ktorých prakticky nie je čo pokaziť – varte od oka, tu pridajte niečo, čo som nespomínal (napríklad korenie), alebo uberte niečo, čo možno doma nemáte (trebárs tabasco) a nič sa nestane – vždy to bude dobré.