Máte strach o obéznych blízkych?

Tučnota je veľmi často podceňovaná. Najmä vo vzťahu rodič – dieťa. Každý rodič by chcel pre svoje dieťatko to najlepšie, no žiaľ nie každý dokáže myslieť v živote svojho potomka aj ďalej ako za tých pár minút, kým s chuťou, ba dokonca niekedy až v cukrovom tranze, spráska čokoládu, keksík či narodeninovú tortu. Na bláznivo sa tešiaceho budúceho tlsťoška je neraz radosť sa pozerať, ako sa teší, že znova raz mama povolila a miesto normálneho jedla dostal na obed mliečny rez alebo čokoládové vajíčko s prekvapením, lebo nič iné on nepapá, až kým nedostane tieto „zázračné potraviny“. Toto je reálny stravovací návyk trojročného dieťaťa diskutovaný na najznámejšom mamičkovskom fóre.

Ak ste niekedy bojovali s tukom, a nie ste typ tučného rezignovaného rodiča chlácholiaceho sa „genetikou“, uvedomujete si aj opačnú stranu mince.

Nie je to len estetický problém. Kiež by „len“ to. Neberte svojim deťom život výmenou za trochu slasti na jazyku. Detstvo tučných detí (aj keď vám sa môže zdať ich bucľatosť rozkošná) je smutné. A čím viac malá guľka rastie, o to viac má život trpkú príchuť. (Zaujímavé, veď trpkú takmer nejeme.)  Nadváha zanechá vo vašom vnútri stopy. Kilá ovplyvňujú psychiku, emócie, sebahodnotenie, sociálne kontakty, uzavretie sa doma a aj do seba.

A pozrime sa na problém aj opačne.

Ako sa dieťa pozerá na svoju tučnú matku

Ak ste si doteraz mysleli, že vaše brucho je len vaša vec, nie je to tak. Naozaj zle sa pozerá na človeka, ktorý je nám najbližší, keď sa trápi chorobami, ktoré by sa zmiernili alebo by spolu s tukom pominuli preč. Keby sa nám do toho chcelo, tak ako do chrúmania čipsov! Nerobte to svojim deťom. Trápi ich to. Je každého povinnosťou sa o seba postarať, čo najlepšie ako vie.

Predstavte si seba, ako tučnú starú babku/dedka. Nevládzete sa už o seba starať.

Chcete sa dožiť dňa, keď budete starí, nevládni, obézni a odkázaní na doopatrovanie svojimi deťmi? Možno budete žiť na lôžku niekoľko rokov. Čo myslíte, aké roky to budú pre vaše deti?

Možno sa na to nedokážu pozerať. Na mamu, ktorú si pamätajú z detstva s kopou pekných spomienok. Nebudú si ich chcieť zničiť a pozerať sa na vás ako na bezvládnu osobu. Možno sa o vás postarajú, no bude to pre nich záťaž. Popri vlastných deťoch, mať na krku ešte aj rodiča. Možno vás strčia do ústavu, budú platiť veľké čiastky, aby sa o vás starali iní, no budú ich po zvyšok života trápiť výčitky, že neurobili pre vás dosť. V skutočnosti by to mal byť hlavne váš vnútorný hlas a výčitky. Nie potom, ale dnes.

Urobili ste dnes pre svoje zdravie dosť?

Pozrite si aj tieto recepty: