O tomto webe, autori

Keď som robil svoje prvé pokusy s varením, neveril som, že niekedy by som mohol niečo naozajstné uvariť. Zo všetkých strán bolo počuť, že varenie zvládnu len ženy, gazdiné. Presnejšie – väčšinou sa jedná o matky a staré matky, ktoré jediné dokážu riadne uvariť … doplňte čo chcete. A tak dobre to už nikto iný nedokáže.

Je fakt, že konkurovať gazdinej, ktorá varí denne a po mnoho rokov sa proste nedá. Rozsiahle skúsenosti a prax sa nedajú ničím nahradiť.

Na druhej strane aj úplne neskúsený človek môže navariť celkom dobré jedlo, ak má primerane zrozumiteľný recept.

Na kuchárskych knihách mi vždy vadilo, že recepty predpokladajú isté znalosti. Stojí v ňom napríklad "sliepku dusíme". Ako mám ale dusiť sliepku, keď je mrazená? Čas smrti už dávno nastal, vrah aj príčina smrti sú známe. Tak aké dusenie? Je zarezaná.

Preto tu a tam – vždy keď musím niečo uvariť – varím aj s fotoaparátom v ruke. Postup odfotím a zapíšem celkom presne, tak, aby som bol aj nabudúce schopný to dobré jedlo uvariť znova.

Možno teda tie recepty pomôžu aj vám. Všetky sú overené a snáď vám aj zachutia.

Keď udrie hlad a v chladničke sa nenachádza žiadny kastrólik, ktorého obsah by sa síce v studenom stave, ale dal premiestniť do žalúdka, je zle. Treba niečo uvariť. Pre chlapa, ktorý to ešte nikdy neskúsil môže byť varenie celkom neprekonateľným problémom.

Varenie pritom nie je až tak tvrdým orieškom, chce to len vyhýbať sa kuchárskym knihám a rôznym časopisom s receptami. Ak totiž variť neviete, také recepty vás totiž od varenia dokonale odradia.

Posúďte sami – ako naložiť s informáciou „štipka soli“, „trocha korenia“, alebo „krátko pomiešame“? Má to byť miešanie krátkymi ťahmi, krátkou varechou, alebo je reč o čase? Krátko môže byť 5 sekúnd, aj dve hodiny.

Varenia sa však báť netreba. Často krát vôbec nie je potrebná presnosť a tak štipku soli čoskoro prijmete za rovnako presnú matematickú veličinu, ako môj obľúbený pojem „menšia polovica“. A v dnešnom, prvom, recepte vám dokážem, že ak sa na to odhodláte, neoľutujete.

Možno ešte predtým, než podpálime kuchyňu znesiete ešte krátku úvahu na tému, prečo muži nevaria tak často.

Myslím si, že to súvisí s rozdielom pohlaví. Muž a žena sa od seba hodne odlišujú. Žena môže pokojne telefonovať s priateľkou, lúštiť krížovku, piecť zemiaky v rúre a na sporáku pražiť cibuľku. To všetko dokáže robiť naraz a stále. Nič jej neprihorí a nestratí niť rozhovoru.

Ak sa však chlap pokúsi o trojminútové varenie vajca na tvrdo, nesmie od pece odísť ani na krok. Stačí, aby zavolal známemu a je koniec. Na vajce si spomenie o dve hodiny a aj to iba z toho dôvodu, že mu okno na kuchyni rozbijú požiarnici, pretože ten hustý dym, čo sa valil z bytu vyzeral veľmi nebezpečne.

A preto, páni, ak budete skúšať variť, neopúšťajte v žiadnom prípade kuchyňu. Vypnite telefón a zvonček pri dverách a snáď to zvládnete.

Záverom ešte poznámka k mojim receptom.

Poznám dva druhy kuchárov. Ten prvý je takpovediac profesionál. Varí podľa presnej receptúry, ktorú sa naučil niekedy v mladosti a ktorá je celkom spoľahlivá. Taký kuchár sa v kuchyni neusmeje. Vykoná sadu overených pohybov, sype potrebné koreniny, prísady. Neoblizne, ani neprivonia k ničomu, čo dáva do hrnca. On vie. Jedlo od takého kuchára je dokonalé. Má presne takú chuť, ako má mať. A bude mať rovnakú chuť o týždeň aj o dva roky. Ak vás pozve na sviečkovú, môžete si byť dokonale istí, že chuť a farba omáčky budú presne také, ako boli minule, vopred viete, akú tvrdosť bude mať mäso a knedle? Tie budú tak dobré, že až no.
Druhý typ kuchára je amatérom, kuchárom z hladu. Priznávam sa, že hovorím priamo o sebe. Nikdy som sa variť neučil a nikdy som neuvaril dva rovnaké jedlá. Keď niečo chcem nasypať, alebo hodiť do hrnca, musím to najskôr oňuchať a obliznúť. Aj počas varenia často koštujem, ako sa kauza v hrnci vyvíja a ak nie som spokojný tak dosýpam, alebo riedim. Výsledok býva vynikajúci, no vždy je trochu iný. Ak vás pozvem na nejaký mäsový experiment, bude výborný, ale nikto, ani ja do poslednej chvíle nebude tušiť, či to bude skôr niečo, ako čína, guláš, alebo biftek.

Ostatne, čo je zlé na tom, nechať sa občas prekvapiť? Obzvlášť, ak tie prekvapenia sú spravidla veľmi chutné…

• Komentáre k článku (11)

Napíšte váš komentár k článku...

Meno alebo prezývka

Email (nezobrazí sa)

Správa

Δ

Vyplňte ešte: