Kokosové pusinky

Ak máte chuť na poriadne kokosové pusinky a ste chlap, najvýhodnejší postup je ten, že uvaríte jeden plech nevydarených. Polovička to pochopí a spraví vám várku poriadnych. Na druhej strane však pri troche šťastia už váš prvý pokus môže dopadnúť dokonca celkom dobre.

Do stien prázdneho hrnca s dvojitým dnom dajte variť vodu. Zapnite aj rúru na nie veľmi silnú teplotu. Potom pokračujte.

Rozbite zopár vajec, napríklad 6. Rozbite ich ale tak, aby ste oddelili bielka od žĺtok. Žĺtka už nebude treba, neskôr si z nich spravte výbornú, hystericky žltú praženicu. Bielka dajte do pohára a zapamätajte si, pokiaľ siaha hladinka.

Bielka vo väčšej nádobe elektrickým šľahačom rozšľahajte na veľmi tuhú penu a pomaly prisypte kryštálový cukor. Cukru skoro toľko, koľko bolo bielok pred šľahaním.

V tomto čase už vrie aj voda v stenách hrnca. Vovaľte tam prednašľahané bielka.

Za občasného premiešania ich zohrievajte až celkom do horúca. Pena bude hustnúť a chutiť stále viac, až začne byť problém miešať ju ručne.

Použite elektrický šľahač, ale rátajte s tým, že nad hrncom je horúčava, nech sa nezničí. Vždu pošľahajte len chvíľku. Trebárs tak každé dve minúty. Keď sú bielka tak horúce, že pália, môžete ich prestať variť a pridajte kokos. Znova zhruba toľko, koľko ste dali cukru, ale môže byť aj viac.

Po pridaní kokosu to celé padne – vznikne sladká biela žbrnda. Čo s ňou? Ak ste samostatne variaci muž, proste ju porozmazávajte po papieri na pečenie. Čo sa máte čo trápiť s nejakým dávkovaním?

Do pece s tým.

Za 15 minút to môžete celé zjesť. Uznávam. Neponáša sa to na pusinky, skôr na pečenú kokosovú šabľu, ale chutí skvele!

Ak chcete mať pusinky, umiestňujte zhruba rovnako veľké kúsky na papier na pečenie. Veľkosť záleží na vašej ľubovôli, ale musia byť rovnako veľké. Môžete ich vyrábať aj malou lyžičkou, potom ich bude viac a rýchlejšie sa upečú.

Keďže ich umiestňujete na papier na pečenie nemusíte plech potierať maslom a posýpať múkou, ako naše staré matere. Tento papier sa vyznačuje tým, že koláčiky sa naň neprilepia.

Do rúry ich dajte ďalej od zdroju tepla, aby sa skôr sušili, než škvarili. (Kúrim zospodu, nie grilom zhora.) Dajte im takých 10 minút kúrenia a potom vypnite, keď začínajú okraje žltnúť. Ponechajte vo vypnutej rúre ešte za pol hodinku, dosušia sa a budú akurát.

Po skončení môžete pozorovať zaujímavý fyzikálny úkaz – svojvoľné miznutie koláčikov. Celkom bežne počas prípravy zmiznú aj tri koláčiky a nepodarí sa vám zistiť, ako.

Málder a Skalyjová by to zrejme plnú trištvrtehodinu vyšetrovali, pretelefonovali by aspoň 10 minút na mobilkách kvôli reklame, ale záver by bol dosť rozpačitý. Zrejme niečo v zmysle, že koláčiky kradne zrejme mimozemská civilizácia, ale možno aj kuchár. Nie je však vylúčené, že priamo koláčiky sú v skutočnosti ufóni, ktorí odlietajú z pece domov.

No a sme hotoví. Okolo kuchyne sa zrazu začnú obšmietať všetci, čo nemajú nádchu a cítia vône.

Možno je to neforemné, možno som ich mal prať v značkovom pracom prášku – boli by belšie. Ale sú výborné.

Kradnúť kokosové pusinky, na to sú papagáje špecialisti. Chuť cukru ich fascinuje a bielkoviny milujú. Neuspokoja sa z odďobávaním malých kúskov. Chcú celú pusinku a preč s ňou, do bezpečia, najlepšie chrbtom k ostatným.

Keď papúch zistil, že chcem svoju pusinku nazad, odletel s ňou na dvere.

Ani tam sa necítil celkom v bezpečí, tam dočiahnem.

Odniesol si ju teda až celkom hore, k sebe.

Až tesne pod stropom v obývačke sa nakoniec pustil do mojej pusinky. Raz na to skape.

No tak čo som mal robiť? Naháňať ho?

Vzal som ostatné pusinky a zavrel som sa s nimi v kuchyni. Chrbtom k ostatným. Sú vynikajúce! Všetky som pohltal.

Ak to s dĺžkou pečenia prepísknete, budú z nich tvrdé kokosové rozbihubky.

Pozrite si aj tieto recepty: